Výzva k zrušeniu vystúpeniu: Natalka

Dňa 6. 2. 2017 na Gymnázium, Senecká 2, 902 01 Pezinok predviedli herci pred divákmi, z ktorých podstatná časť mala pozostávať z detí podľa § 127 ods. 1 TZ, tzv. dokumentárnu inscenáciu, počas ktorej postava maskovaného muža napíše na tabuľu výroky „Na stráž!“ a „Do plynu!“ a k výrokom dokreslí hákový kríž. V niektorom ďalšom výstupe je hákový kríž prekrytý soškou Panny Márie.

Symbol hákového kríža je symbolom hnutia NSDAP, ktorého ideológia smerovala v minulosti k potlačeniu základných práv a slobôd osôb a hlásala rasovú, etnickú, národnostnú a náboženskú nenávisť a nenávisť voči inej skupine osôb, pričom tieto skutkové podstaty sú na Slovensku trestné a hnutia, ktoré sa zastrešujú hákovým krížom sú považované za kriminálne a stíhané podľa §§ 422, 422a, 422b, 422c TZ respektíve §§ 423 a 424 TZ.

Panna Mária je ústrednou postavou viery najväčších kresťanských denominácií, ktorá požíva v rímsko-katolíckom náboženskom vyznaní zastrešenom Rímskokatolíckou cirkvou v Slovenskej republike, Kapitulská 11, 814 99 Bratislava, v grécko-katolíckom náboženskom vyznaní zastrešenom Gréckokatolíckou cirkvou na Slovensku, Hlavná 1, 080 01 Prešov a v pravoslávnom náboženskom vyznaní zastrešenom Pravoslávnou cirkvou na Slovensku, Bajerova 8, 080 01 Prešov – z ktorých všetky sú zastrešené právoplatne registrovanými cirkvami na Slovensku podľa § 10 až § 21 Zákona č. 308/1991 Zb. Zákon o slobode náboženskej viery a postavení cirkví a náboženských spoločností– obzvlášť veľkú náboženskú úctu ako manželka sv. Jozefa a matka Ježiša Krista, Božieho Syna, Tretej Božskej Osoby, preto tiež označovaná ako Matka Božia (Mater Dei) v latinskej tradícii a Presvätá Bohorodička (Theotokos) v byzantskej tradícii.

Je dôležité pritom vziať na zreteľ, že už v pôvodnom znení Zákona č. 241/1993 Z. z. – Zákon Národnej rady Slovenskej republiky o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch, prijatého SNR dňa 20. 10. 1993,teda už zákonom z prvého roku existencie samostatnej Slovenskej republiky, bol 15. september označený zákonodarcami Slovenskej republiky podľa § 2 tohto zákona za „ďalší deň pracovného pokoja“, pri príležitosti rímsko-katolíckeho sviatku Sedembolestnej Panny Márie, ktorú pápež Pius XI. vyhlásil v roku 1927 za hlavnú Patrónku Slovenska.

V dôvodovej správe, číslo materiálu 4357/1993, k predmetnému zákonu sa píše, že: „[N]ávrh zákona rozširuje[dni pracovného pokoja] o cirkevné sviatky: (...)Sedembolestná Panna Mária - patrónka Slovenska /15. september/ (...), z ktorých väčšina je tradičnými dňami pracovného pokoja aj v okolitých štátoch (...). Sviatok Sedembolestnej Panny Márie ako patrónky Slovenska má pre Slovenský národ a Slovenskú republiku osobitný význam. Výber cirkevných sviatkov reflektuje občiansky religiózny stav spoločnosti. (...) Pri tvorbe zákona a jeho praktickom dosahu môže byť teda akceptovateľný iba princíp občiansko-religiózny, ktorý vychádza z reálnej konfesijnej štruktúry obyvateľstva Slovenska. Všetky tieto sviatky boli štátom uznané aj pred rokom 1948 a majú dlhoročnú tradíciu.“

V inscenácii „Natálka“ bola použitá soška s konkrétnym vyobrazením Nepoškvrnenej Panny Márie, pričom takéto vyobrazenie je výsostne katolícke a súvisí s katolíckou dogmou o Nepoškvrnenom počatí Panny Márie, ktorú vyhlásil 8. decembra1854 pápež Pius IX. v encyklike Ineffabilis Deus a predmetné vyobrazenie v podobe sochy Nepoškvrnenej Panny Márie s rozovretým náručím rozhaľujúcim Jej modrý plášť, patrí medzi všeobecne známe katolícke devocionálie.

Tento náboženský predmet možno zakúpiť napríklad na internetových stránkach kresťanského obchodu: Kresťanská predajňa ANJEL, Haligovce 110, 065 34 Haligovce, alebo na ich internetovej stránke:

www.krestanska-predajna.sk/…/panna-maria-nep…

a je totožný s predmetom použitým na inscenácii „Natálka“.

V inscenácii „Natálka“ – pred detskými percipientmi, ktorí požívajú zvýšenú zákonnú ochranu –autori inscenácie navrhli a herci realizovali kompozíciu, v ktorej dochádza k prekrytiu zakázaného symbolu kriminálneho hnutia stojaceho mimo zákon náboženským predmetom stvárňujúcim ústrednú postavu rímsko-katolíckeho náboženského vyznania, ktoré je zastrešené právoplatne registrovanou cirkvou – Rímskokatolíckou cirkvou v Slovenskej republike, Kapitulská 11,814 99 Bratislava, – podľa príslušného zákona na Slovensku, čím sa detskému divákovi môže podsúvať urážlivá prvoplánová obrazová metafora: „Za katolíckym náboženstvom sa skrýva nenávisť a zločin.“ alebo „Katolícke náboženstvo obhajuje zločin,“ keďže práve v katolíckej náboženskej tradícii je závoj Nepoškvrnenej Panny Márie symbolom útočiska veriacich, kedy túto konotáciu „závoja Panny Márie“ a „jeho funkcie“ definujú verše katolíckych modlitieb, napr. z Novémy k Matke Ustavičnej Pomoci (Lúč, 1911): „Matka milosrdenstva, prijmi ma za svojho služobníka a prikry ma plášťom svojej ochrany!“ alebo z modlitby Ach Ježiš, Mária a Jozefe: „A keď ja, Mária budem konať, moja duša pre hriechy bude sa triasť. Prikry s plášťom moju neprávosť, uveď moju dušu vo večnú radosť.“

Uvádzam, že celý obsah inscenácie nepoznám ani neviem, v akom kontexte je soška Panny Márie položená pred symbol hákového kríža, avšak takáto samotná statická obrazová metafora, s ktorou som sa dostal do kontaktu na sociálnej sieti, a ktorou je inscenácia verejne propagovaná, vo mne vyvolala pohoršenie, keďže mi ňou bol komunikovaný obsah, že „Katolícke náboženstvo prikrýva zločin,“ a tak ja osobne ako vyznávač rímsko-katolíckeho vyznania hlásiaci sa k Rímskokatolíckej cirkvi v Slovenskej republike registrovanej podľa príslušného zákona, sa cítim byť touto obrazovou metaforou zhanobený pre svoje vyznanie a domnievam sa, že vykonaním hry na verejnosti mohlo dôjsť k zhanobeniu celej skupiny osôb pre ich náboženské vyznanie, čím by bola naplnená skutková podstata podľa § 423 ods. 1, písm. b) TZ.

Použitie náboženského predmetu príznačného a špecifického pre šírenie náboženskej úcty medzi katolíckymi veriacimi v tejto hre v dehonestujúcom postavení považujem za zákerne účelové, práve preto, že všeobecné znaky tohto náboženského predmetu sú spojené s konkrétnou, špecifickou, úzko vymedzenou denomináciou rímsko-katolíckej viery keďže symbolika sošky Nepoškvrnenej Panny Márie nemá prienik s vyobrazením Panny Márie Pravoslávnou cirkvou na Slovensku a samotná postava Nepoškvrnenej Panny Márie nemá žiaden dogmatický prienik so žiadnymi inými registrovanými cirkvami na Slovensku podľa príslušného zákona, ani s druhou najväčšou registrovanou cirkvou na Slovensku, a síce s Evanjelickou cirkvou augsburského vyznania na Slovensku, Palisády 46, 811 06 Bratislava 1.

Pán Igor Cagáň vo svojom podaní ďalej uvádza: Aby som zistil, v akom kontexte je soška Panny Márie spojená s hákovým krížom v tejto inscenácii, spojil som sa dňa 7. 2. 2017 zhruba o 14:44 telefonicky s dramaturgičkou inscenácie, p. Miriam Kičiňovou (t. č. 0918 754 902). Tá moje obavy potvrdila, keďže po sérii vyhýbavých odpovedí na moju otázku, aká motivácia viedla tvorcov tejto hry k spojeniu sošky Nepoškvrnenej Panny Márie so symbolom hákového kríža, mi položila protiotázku či neviem, že na čele Slovenského štátu stál katolícky kňaz, zrejme tým mysliac Mons. Jozefa Tisu, aby ale následne dodala, že „napriek tomu“ v tejto inscenácii nejde o podsúvanie „takejto“ spojitosti, rozumej neprípustnej a nezákonnej generalizácie a zavádzaniu, kedy sa rímskym katolíkom a priori a enbloc prikladá vina za zločiny spáchané počas druhej svetovej vojny.

Do hlavy tvorcov inscenácie nevidím, avšak samotné vonkajšie znaky, ktoré možno objektívne popísať, vypovedajú o tom, že autori inscenácie a vystupujúci herci predmetným činom, či už vedome alebo nevedome, hrubo znevážili, potupili, urazili a pošpinili na verejnosti, pred detským divákom, a možno i z osobitného motívu podľa § 140 písm. e) TZ z nenávisti voči skupine osôb pre ich náboženské katolícke vyznanie, početnú skupinu príslušníkov katolíckeho vyznania na Slovensku, a sošku Nepoškvrnenej Panny Márie umiestnili pred hákový kríž, a tak vyjadrili motív, ktorý je známy katolíckym veriacim ako náboženský, podľa ktorého plášť Panny Márie prikrýva neprávosť – v náboženskom zmysle myslenú ako hriech, -a tým navodili verejne dojem, že katolícke náboženstvo prikrývalo zločiny nacizmu, a v kontexte hry, že nebodaj zastieralo zločin kriminálnikov, ktorí ťažko ublížili na zdraví maloletej dvojročnej Natálii Kudrikovej z Vítkova v Českej republike.

K urážke katolíckych veriacich v tejto súvislosti a v takýchto kontextoch podľa mňa došlo preto, lebo:

Len v koncentračnom tábore Dachau, ktorý zriaďoval režim, ktorého symbolom je hákový kríž, boli až z dvoch tretín internovaní politickí väzni a medzi nimi najmä katolícki kňazi. Koncentračný tábor Dachau bol zberným táborom pre duchovných kresťanských denominácií pre oblasť celej Tretej ríše. Počas celej existencie tábora v ňom bolo internovaných viac ako 200-tisíc osôb, väčšina z nich bola kňazmi kresťanských denominácií, a z rôznych príčin v ňom zomrelo viac ako 30-tisíc osôb, pričom väčšina z nich bola kňazmi kresťanských denominácií.

O týchto skutočnostiach, ktoré dosvedčujú, že koncentračný tábor Dachau bol zriadený ako zberný tábor najmä pre duchovné osoby, teda kňazov kresťanských denominácií, vypovedal vo svojej knihe kňaz Bedřich Hoffmann z olomouckej arcidiecézy: Hoffman, B.: A kdo vás zabije... Život a utrpení kňežstva v koncentračních táborech. Společenské podniky: Přerov, 1946. II. vydanie, 590 s.

Ďalej tiež nejestvuje žiaden dôkaz o tom, že by katolícka Cirkev registrovaná v Českej republike nejako zločin ťažkého ublíženia na zdraví maloletej Natálie schvaľovala, ospravedlňovala alebo propagovala.

Samotnou obrazovou metaforou, kedy je soška Nepoškvrnenej Panny Márie použitá na prekrytie hákového kríža preto podozriví autori a herci ublížili na cti veriacich, ktorých spoluvyznávači trpeli, boli prenasledovaní a prišli o život pre svoje katolícke vierovyznanie v dôsledku ideológie a režimu, ktoré sa zaštiťovali hákovým krížom v minulosti.

Považujem za neprípustné, aby sa v predstavení pred deťmi používal náboženský symbol ústrednej náboženskej postavy v rímsko-katolíckom vyznaní v spojitosti s páchaním násilia, resp. aby sa ústrednej náboženskej postave v rímsko-katolíckom vyznaní pripisoval podiel, navodzovala zodpovednosť alebo od nej sa odvodzovala motivácia veriacich katolíkov k páchaniu kriminálnych činov, k porušovaniu zákona, k šíreniu nenávisti, ap. či už v minulosti alebo v súčasnosti.

Pán Igor Cagáň ďalej uvádza: Napokon, potom, ako som sa skontaktoval s riaditeľkou Gymnázia, Senecká 2, 902 01 Pezinok, Mgr. Janou Solgovou (tel. 033/641 24 95), a upozornil som ju na vzniknutú urážlivú statickú obrazovú metaforu, ktorú propagovalo predmetné gymnázium na svojej internetovej stránke, tá ako veriaca sa sama cítila dotknutá použitým výrazivom a nechala oznam o uskutočnení kontroverznej inscenácie spolu s kontroverzným obrazovým materiálom stiahnuť z internetových stránok školy, a to napriek tomu, že s celkovým odkazom hry sa stotožňovala.

Dôležité je preto uviesť, že o tomto skutku som sa prvý raz dozvedel zo sociálnej siete Facebook, menovite zo stránky „Bratislavský kraj, najlepšie miesto pre život“

www.facebook.com/bratislavskykraj.sk/

pričom prvý príspevok na túto tému bol zverejnený 6. 2. 2017 o 13:06 a uvedený slovami: „Bratislavský župan Pavol Frešo diskutuje so žiakmi pezinského Gymnázia. Tí si dnes pozreli inscenáciu Natálka - projekt proti extrémizmu, príbeh o rómskom dievčatku vychádzajúci zo skutočnej udalosti. Diskutuje sa nielen o predstavení, ale aj o ľudskosti, extrémizme, strachu, zodpovednosti #bratislavskyregion#ziaci#predstavenie#natalka#diskusia“

Druhý príspevok na túto tému bol uverejnený na tej istej stránke 6. 2. 2017 o 15:57 a uvedený slovami: „Predstavenie SND o extrémizme prvýkrát v školskej triede. Bratislavský samosprávny kraj spolu so Slovenským národným divadlom a OZ LivingMemory dnes po prvý krát predstavili hru Natálka – projekt proti extrémizmu priamo v škole. Žiaci pezinského gymnázia tak nielenže videli hru o zverstvách, ktoré dokáže napáchať nenávisť, ale po predstavení o nich aj diskutovali priamo s historikom.#Natalka#Pezinok#BSK.“

Podľa článku zo 7. 12. 2016 je predmetná inscenácia z dielne Činohry Slovenského národného divadla (ďalej len „SND“)

www.snd.sk

a mala premiéru 5. 12. 2016 v Modrom salóne SND a je na školách predvádzaná v obsadení: JuditBárdos, Marek Koleno, Richard Autner, réžia: Matúš Bachynec, dramaturgia: Miriam Kičiňová, scéna a kostýmy: Ján Husár.

Podujatie na gymnáziu v Pezinku mali podľa internetovej stránky Bratislavského samosprávneho kraja

www.region-bsk.sk/clanok/predstavenie-sn…

usporiadať Bratislavský samosprávny kraj (v zastúpení predsedu Ing. Pavol Frešo), IČO: 360 636 06, Sabinovská 16, 820 05 Bratislava 25, Slovenské národné divadlo (v zastúpení riaditeľa Činohry SND, Romana Poláka), Pribinova 17, 819 01 Bratislava, o. z. LIVING MEMORY (v zastúpení Ľubomír Morbacher a Martin Slávik), IČO: 50339176,Silvánova 23/D, 90201 Pezinok, zatiaľ čo „odborné krytie projektu poskytol Fedor Gál, ktorý sa stal aj konzultantom inscenácie“.

Ako ďalej pán Igor Cagáň uvádza: Podľa mne dostupných záberov z uskutočneného podujatia na pezinskom gymnáziu celú inscenáciu alebo jej časť snímala kamera verejnoprávnej RTVS, teda sa domnievam, že z celého priebehu inscenácie alebo z jej časti môže jestvovať videozáznam, ktorý môže napomôcť orgánom činným v trestnom konaní pri objasňovaní skutkovej podstaty predmetného trestného činu, ku ktorému, podľa môjho názoru, malo vykonaním inscenácie na verejnosti dôjsť.

Keďže má podľa verejne avizovaných informácií prísť k ďalším inscenáciám tejto hry na stredných školách, rozumej ich vykonaním na verejnosti v Bratislavskom samosprávnom kraji, a to menovite 13. 2. 2017 na Gymnáziu, Pankúchova 6, 851 04 Bratislava 5, v pondelok 6. 3. 2017 na SPŠ Strojnícka, Fajnorovo nábrežie 5, 814 75 Bratislava a v pondelok 13. 3. 2017 na SOŠ na Ivanskej ceste v Bratislave,

žiadam Generálnu prokuratúru Slovenskej republiky,

aby s osobitnou citlivosťou, keďže ide o predstavenie pre deti podľa TZ,

a) vyšetrila, či pri predstavení nedochádza k naplneniu skutkovej podstaty niektorého z uvedených trestných činov,

b) a do doby, kým bude vyšetrovanie ukončené, požiadalaGP príslušný súd o vydanie predbežného opatrenia, ktorým by bolo Činohre Slovenského národného divadla, prostredníctvom jeho zriaďovateľa Ministerstva kultúry Slovenskej republiky nariadené, aby inscenáciu predmetnej hry na verejnosti zodpovedné umelecké teleso pozastavilo s okamžitou platnosťou,

c) aby GP prešetrila tiež zodpovednosť zriaďovateľa stredných škôl v zriaďovateľskej pôsobnosti Bratislavského samosprávneho kraja či nedošlo k porušeniu alebo zanedbaniu povinností BSK ako zriaďovateľa pri uvedení tejto hry na pôde stredných škôl a osobitne pri informovaní o uskutočnení tejto hry na svojich internetových stránkach prostredníctvom kontroverzných statických obrazov hanobiacich náboženské cítenie,

d) a aby tiež v záujme zákonnej ochrany detí GP požiadala Štátnu školskú inšpekciu ako orgán štátnej správy, ktorý plní funkciu kontroly štátu nad úrovňou pedagogického riadenia a nad úrovňou výchovy a vzdelávania, o prešetrenie obsahu danej inscenácie z hľadiska školského zákona a školského kurikula a o prešetrenie, či riaditelia stredných škôl nezanedbali svoje povinnosti vyplývajúce im zo zákona pri umožnení inscenovať túto hru na školskej pôde.

Vzhľadom na to, že Slovenská republika vo svojom právnom poriadku uznáva rímsko-katolícky cirkevný sviatok Panny Márie za celoštátny deň pracovného pokoja, pričom pri jeho začlení do sústavy dní pracovného pokoja zákonodarca v dôvodovej správe k zákonu zdôraznil, že tento sviatok „má pre Slovenský národ a Slovenskú republiku osobitný význam“, „reflektuje občiansky religiózny stav spoločnosti“, jeho prijatím sa akceptuje „reálna konfesionálna štruktúra obyvateľstva Slovenska“ a „sviatok má dlhoročnú tradíciu“, považujem dôkladné vyšetrenie skutkovej podstaty tejto veci, v ktorej malo dôjsť prostredníctvom spojenia sošky Nepoškvrnenej Panny Márie s hákovým krížom – napriek tomu, že ide o umeleckú licenciu – vo všeobecnom a celospoločenskom záujme.

Fotografie z inscenácie jako dôkazový materiál budú uverejnené na webe alianciazanedelu.sk

V Bratislave 8. 2. 2017

S pozdravom

Mgr. Anton Čulen, predseda AZN, člen PV ZPKO a kandidát na ombudsmana SR